Prečo používame botanickú nomenklatúru

Už viac ako 200 rokov sme použili klasifikačný model botanickej nomenklatúry (to znamená vedecké pomenovanie rastlín), ktorý zaviedol Linnaeus (1707-1778), jazyk taxonomie rastlín, ktorý sa používa vo svete. Rastlinná taxonómia je disciplína, ktorá je základom systému klasifikácie používaného botanikmi a záhradkármi, aby organizovali rastliny a jasne ich identifikovali. Zlepšovaním modelov vyvinutých jeho predchodcami Linnaeus zjednodušil proces pomenovania prostredníctvom systému "binomial".

Linnaeusov binomický systém používa jeden latinský názov na označenie rodu a druhý označuje špecifický epithet. Spolu rodu a epitelu tvoria "druhy". Definícia "binomická" znamená "charakterizovaná tým, že má dve mená", z predpony "bi-" (označujúce "dva") a latinského slova "name".

Napríklad botanická nomenklatúra klasifikuje Oriental bittersweet ako Celastrus orbiculatus . Prvá časť mena, Celastrus , je rod, druhý, orbiculatus , špecifický epithet. Hoci iná rastlina, horkomyslná hviezdica má tiež bežný názov "horkokatolícka", okamžite poznáte, keď uvidíte jej latinský názov ( Solanum dulcamara , kde prvý latinský názov je pre rod, nočné, druhý je pre špecifický epithet , bittersweet), že nie je príbuzný Celastrus orbiculatus ( Solanum a Celastrus sú dva úplne odlišné rody). Tretia rastlina, menovite Celastrus scandens , sa tiež bežne označuje ako "horkosladká" (americký bitterweet), ale škandény vo svojom botanickom názve ju jasne odlišujú od svojho orientálneho bratranca.

Matice a skrutky botanickej nomenklatúry

1. Tento druh je podmnožinou rodu.
2. Rod začína veľkým písmenom, zatiaľ čo prvé písmeno v konkrétnom epitete je malé. Obe sú kurzívou.
3. V prípadoch, v ktorých prekladáme z latinčiny, aby sme dospeli k bežnému názvu, zmeníme poradie mien a postavíme epithet pred rodom. Platí to v prípade Solanum dulcamara (pozri vyššie), čo sa doslova interpretuje ako horkoladká (z dulkamary ) húsenica (zo Solanum ). Upozorňujeme však, že bežný názov rastliny nie je vždy doslovný preklad latinského mena. Napríklad všeobecný názov pre Celastrus scandens (pozri vyššie) je americký bittersweet, ale doslovný preklad latinky, v tomto prípade, nemá nič spoločné s "americkým" alebo "bitterom".

1. Niekedy v taxonomii rastlín uvidíte tretie meno. V takýchto prípadoch sa jednoducho stávame konkrétnejšími a zodpovedajúcim variáciám v rámci druhov. Najčastejšie toto tretie meno označuje kultivar (kultivovanú odrodu); zobrazí sa v jednoduchých úvodzovkách a jeho prvé písmeno je veľké. Ale niekedy tento tretí názov označuje odrod (prirodzene sa vyskytujúca odroda). Názov odrody predchádza skratka "var." Pokiaľ nie je názov odrody správnym podstatným menom, jeho prvé písmeno sa neaktivuje. Ale, rovnako ako názov rodu a špecifický epithet, názov odrody je kurzívou.
2. Niekedy sa pridá ďalšie slovo po názve rodu a epitete, ktoré nie je ani kurzívou, ani sa nezapočítava do úvodzoviek - meno osoby, ktorá prvýkrát opísala rastlinu. Tieto mená sú niekedy skrátené. Keď je meno skrátené ako "L", znamená to "Linnaeus".
3. Keď uvidíte názov rodu, za ktorým nasleduje písmeno "x" a následne epithet, znamená to, že rastlina je krížom medzi dvoma rôznymi rastlinnými druhmi - "hybridnou rastlinou".

Prečo používame botanickú nomenklatúru? Prečo nie sú bežné názvy rastlín dosť dobré? Používame vedecké názvy rastlín (alebo "botanické názvy rastlín"), aby sme sa vyhli nejasnostiam, pretože sú medzinárodným druhom.

To neznamená, že oni sami nikdy nezmätajú; botanisti niekedy rozhodnú, že súčasná taxonómia rastlín je "zlá" a meniť názov. Ale vo všeobecnosti používanie binomického systému opísaného vyššie dosahuje väčšiu jasnosť ako používanie bežných názvov rastlín.

Ak chcete pozrieť konkrétnu rastlinu na mojej webovej stránke botanickým názvom, vyhľadajte môj zoznam vedeckých názvov rastlín . Nebojte sa pracovať s botanickou nomenklatúrou. Zdá sa, že sa to najprv zdá byť zastrašujúce, ale čoskoro rozpoznáte niektoré výrazy, ktoré sa objavujú znova a znova a vytvárajú vzory: napríklad používanie reptanov v mene pliev .